Huby a trávenie
Výskum húb a trávenia sa sústreďuje najmä na črevnú mikrobiotu. Zmena v zložení baktérií sa dá zmerať, no sama osebe nehovorí o tom, či má človek menej tráviacich ťažkostí.
Ktoré huby sa s trávením spájajú najviac
Ktorá huba na čo →Hericium
Hericium erinaceus
V pilotnej štúdii s 13 zdravými dospelými sa po siedmich dňoch užívania prášku z hericia pozorovala vyššia alfa diverzita črevnej mikrobioty.
Detail →Čaga
Inonotus obliquus
Polysacharidy z čagy sa skúmali na myšiach s vyvolaným zápalom hrubého čreva a u človeka je pri dlhodobom užívaní prášku opísané zlyhanie obličiek spojené s oxalátmi.
Detail →Coriolus
Trametes versicolor
V randomizovanej štúdii s 24 zdravými dobrovoľníkmi sa polysacharopeptid z Trametes versicolor porovnával s amoxicilínom a so skupinou bez liečby a sledovali sa zmeny črevnej mikrobioty.
Detail →Hliva ustricová
Pleurotus ostreatus
V sekundárnej analýze štúdie s ľuďmi s poruchou glukózovej tolerancie závisela reakcia hormónu GLP-1 na jedlo s práškom z hlivy od zloženia črevnej mikrobioty pred jedlom.
Detail →Shiitake
Lentinula edodes
V štúdii s 52 dospelými s miernou hypercholesterolémiou menil extrakt s beta-glukánmi zo shiitake mikrobiotu inak ako placebo, cholesterol sa však nelíšil.
Detail →Maitake
Grifola frondosa
Polysacharidy z maitake sa skúmali na myšiach s vyvolaným zápalom hrubého čreva, štúdiu s ľuďmi zameranú na trávenie sme pri rešerši nenašli.
Detail →Mikrobiota nie je to isté ako trávenie
Beta-glukány z húb patria medzi vlákninu. V hornej časti tráviaceho traktu sa nerozkladajú a v hrubom čreve ich fermentuje mikrobiota.[1] Preto sa výskum sústreďuje na zloženie baktérií a ich produkty. Abstrakty štúdií nižšie však tráviace ťažkosti ako výsledok neuvádzajú.
U ľudí sú štúdie malé a krátke. V pilotnej práci s hericiom užívalo prášok 13 zdravých dospelých a po siedmich dňoch sa pozorovala vyššia diverzita a viac niektorých baktérií produkujúcich mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Abstrakt neuvádza kontrolnú skupinu.[2] Polysacharopeptid z Trametes versicolor sa v randomizovanej štúdii porovnával s amoxicilínom a so skupinou bez liečby. Protokol dokončilo 22 z 24 ľudí. Zmeny v mikrobiote boli pozorované, východiskové zloženie však malo tendenciu účinky prekrývať.[3]
Pri shiitake dostávalo 52 dospelých s miernou hypercholesterolémiou 10,4 g zmesi s 3,5 g beta-glukánov denne alebo placebo osem týždňov. Mikrobiota sa menila inak ako pri placebe, rozdiel v cholesterole ani zápalových ukazovateľoch sa však nenašiel a autori uvádzajú, že význam zmeny nie je objasnený.[4] Pri hlive závisela reakcia hormónu GLP-1 na jednom obohatenom jedle od zloženia mikrobioty pred jedlom. Išlo o sekundárnu analýzu u ľudí s poruchou glukózovej tolerancie.[5]
Pri maitake a čage pochádzajú údaje zo zvierat. Myši s vyvolaným zápalom hrubého čreva dostávali polysacharidy z týchto húb v dávke 200 mg/kg denne. Autori sledovali skóre aktivity choroby, dĺžku hrubého čreva a mikrobiotu a v skupinách s polysacharidmi boli tieto ukazovatele priaznivejšie. Výsledok z myší nemožno preniesť na ľudí.[6]
Časté otázky
Áno. Shiitake dermatitída je kožná reakcia po konzumácii surových alebo nedostatočne tepelne upravených húb s čiarovitou vyrážkou a silným svrbením. Pravdepodobne ju spôsobuje lentinan, ktorý sa teplom inaktivuje. Reakciu môže vyvolať aj manipulácia s hubou.[7]
Je opísaný prípad 49-ročného muža s konečným štádiom zlyhania obličiek a oxalátovými kryštálmi po dlhodobom užívaní prášku z čagy. Odmeraný obsah oxalátov v jeho prášku bol podľa autorov mimoriadne vysoký.[8] Ide o kazuistiku, nie o odhad rizika, pri ochorení obličiek alebo užívaní liekov sa však poraď s lekárom. Tieto abstrakty neuvádzajú údaje o tehotenstve ani dojčení.
Zdroje
- Vlassopoulou M, Yannakoulia M, Pletsa V, Zervakis GI et al. Effects of fungal beta-glucans on health - a systematic review of randomized controlled trials. Food Funct. 2021. doi:10.1039/d1fo00122a PMID 33876798
- Xie XQ, Geng Y, Guan Q, Ren Y et al. Influence of Short-Term Consumption of Hericium erinaceus on Serum Biochemical Markers and the Changes of the Gut Microbiota: A Pilot Study. Nutrients. 2021. doi:10.3390/nu13031008 PMID 33800983
- Pallav K, Dowd SE, Villafuerte J, Yang X et al. Effects of polysaccharopeptide from Trametes versicolor and amoxicillin on the gut microbiome of healthy volunteers: a randomized clinical trial. Gut Microbes. 2014. doi:10.4161/gmic.29558 PMID 25006989
- Morales D, Shetty SA, López-Plaza B, Gómez-Candela C et al. Modulation of human intestinal microbiota in a clinical trial by consumption of a β-D-glucan-enriched extract obtained from Lentinula edodes. Eur J Nutr. 2021. doi:10.1007/s00394-021-02504-4 PMID 33580297
- Klümpen L, Donkers A, Seel W, Dicks L et al. GLP-1 Responses to a Single Meal Fortified With Oyster Mushroom Powder in Adults With Impaired Glucose Tolerance Depend on the Gut Microbiota Composition Before the Meal. Mol Nutr Food Res. 2025. doi:10.1002/mnfr.70159 PMID 40583417
- Sun R, Jin D, Fei F, Xu Z et al. Mushroom polysaccharides from Grifola frondosa (Dicks.) Gray and Inonotus obliquus (Fr.) Pilat ameliorated dextran sulfate sodium-induced colitis in mice by global modulation of systemic metabolism and the gut microbiota. Front Pharmacol. 2023. doi:10.3389/fphar.2023.1172963 PMID 37351508
- Stephany MP, Chung S, Handler MZ, Handler NS et al. Shiitake Mushroom Dermatitis: A Review. Am J Clin Dermatol. 2016. doi:10.1007/s40257-016-0212-6 PMID 27566177
- Lee S, Lee HY, Park Y, Ko EJ et al. Development of End Stage Renal Disease after Long-Term Ingestion of Chaga Mushroom: Case Report and Review of Literature. J Korean Med Sci. 2020. doi:10.3346/jkms.2020.35.e122 PMID 32419395
Text je vzdelávací, nenahrádza lekársku radu a nie je odporúčaním na užívanie žiadnej huby ani prípravku.